Práca v Anglicku sprostredkovaná agentúrami na Slovensku - Časť 2. (seriál)
Pred tým než začnem písať o svojom príbehu, rada by som zdôraznila, že nie všetky agentúry a skúsenosti sú ako táto moja a preto nechcem pôsobiť negativisticky, ako to už my východoeurópania zvykneme robievať... .
Ešte na začiatku letných prázdnin boli inzerované rôzne pozície do veľkoskladov textilných, potravinárskych, či drogistických spoločností. Práca “order picking” je vhodná väčšinou aj pre ženy a kedže na začiatok to v anglicku nie je zlé, rozhodla som sa zvoliť si tentokrát agentúru, ktorá ponúkala zamestnanie pre jednu z najznámejších drogistických značiek “Boots” a to s možnosťou ostať dlhodobejšie. Samozrejme, že ma sprevádzala počiatočná nedôvera voči neznámej agentúre, ale z minuloročných skúseností s prácou pre inú značkovú odevnú spoločnosť som mala dobré skúsenosti, takže ma viac premohla túžba zamestnať sa v značkovej firme v Anglicku, než zatiahnuť ručnú brzdu pred neznámou agentúrou na Slovensku.
Prvýkrát som si všimla inzerát v polovici júna (tohto leta) a rozhodla som sa zatelefonovať do agentúry V-Studio so sídlom na východnom Slovensku. Musím uznať, že som sa stretla s veľmi ochotnou a promptnou odozvou, a ako to už často býva pri takýchto príležitostiach jednanie prebiehalo v rámci krátkodobého termínu a nutnosti čo najskôr vycestovať. No aj po pomerne rýchlom servise a podaní informácií, predsa som zvážila situáciu a rozhodla sa ešte o odklad môjho vycestovania s pocitom zmeškaného vlaku a pochybnosťou, či ešte vôbec bude možné sa zamestnať v dobrej anglickej spoločnosti v tomto roku. Asi po viac ako týždni som zistila, že stále sa dáva inzerát na nábor ľudí do daného skladu a kedže tento termín mi vyhovoval, neváhala som a s nadšením som sa ozvala.
Cez telefón som si znova vypočula základné podmienky, taktiež mi boli poslané na email detaily a po súhlase som obdržala elektronicky aj zmluvu so slovenskou agentúrou. Priznám sa, že po otvorení dokumentu kde sa nachádzala pracovná zmluva, resp. zmluva o sprostredkovaní, mierne som zaváhala či predsa do toho ísť, alebo nie. Takmer v každom riadku chýbala niekde diakritika, dali sa nájsť gramatické chyby a celkovo dokument pôsobil rozhádzane. Potom v nižšej časti bol uvedený značný paradox reality, kde sa uvádzalo, že za sprostredkovanie práce sa neuhrádza žiadny poplatok slovenskej, ani anglickej agentúre. Hmm, pomyslela som si, že by nakoniec to bolo všetko zadarmo? To je taký náš slovenský sen :) … samozrejme to tak nebolo.
Napriek týmto nedostatkom som predsa podstúpila riziko a podpísala danú zmluvu a poslala ju do agentúry ako to bolo žiadané v elektronickej podobe. Práve pri tejto príležitosti sa rozhodol kamarát neísť, čo bolo určite pre neho najlepším rozhodnutím novodobej histórie. Toto sa dialo v stredu-štvrtok s tým, že sa naliehalo aby sme vycestovali už v piatok a to z dôvodu skupinového odchodu, ktorý ako to už býva, bol len istou ilúziou a pekným prianím členov agentúry. Mne vyhovovala nedeľa, keďže aj tak sa mal začať tréning do práce v pondelok, no toto nebolo prístupné zo strany agentúry žiadnou cestou. Ako sa aj ukázalo, v piatok som zo slovenska nakoniec odchádzala bez náznaku akejkoľvek skupiny ďalších ľudí a záujemcov o prácu.
Zaujímavosťou tiež bolo, že kontaktné detaily na ľudí a agentúru už v Anglicku som dostala na doslova poslednú chvíľu, a to pred prekročením českých hraníc, keďže som musela letieť z Prahy, práve kvôli naliehavému odchodu v piatok... Nehovoriac, že na diaľnici bola väčšia havária, takže mi zase búchalo srdce, či to vlastne stihnem predsa ten piatok a nebudem musieť vyhadzovať ďalšie peniaze na hotely a prekladanie letu. Ale predsa som nakoniec stihla lietadlo, síce tesne ale včas.
Letela som z Prahy do Nottinghamu – East Middlands. Lietadlo šťastlivo pristálo, síce s miernym meškaním, ale predsa. Ihneď som sa rozhodla kontaktovať číslo, ktoré som obdržala. Meno znelo čisto slovensky, a tak som písala v rodnom jazyku. Dostala som odpoveď v angličtine, že ma už čakajú pred východom z letiskovej haly. Akonáhle som vyšla z haly, najprv som nikoho nevidela, ale potom po krátkom telefonáte sme sa predsa našli. Pochopila som, prečo mi odpísali v angličtine hneď rýchlo. Tento človek bol šofér minibusu a nehovoril po slovensky vôbec, iba maďarsky a anglicky. Zakrátko som zistila, že som vlastne sama slovenka v skupinke našich južných slovenských susedov, s ktorými nám teraz nejako škrípu politické vzťahy. Potom sme sa zvítali a vzápätí som sa začala dozvedať skutočnosti, o ktorých sa mi pred odchodom ani nesnívalo.
Odhliadnuc od toho, ako vyzerali moji nastávajúci kolegovia, som mohla mať síce pocit, že idem pracovať do poľa so zemiakmi, alebo triediť zeleninu niekde v chladenej hale na páse, som v krátkom okamihu prišla k zisteniu, k akému omylu vlastne prišlo. Po spoznaní mojich kolegov som dostala tú česť stretnúť miestneho manažéra už anglickej agentúry. Ten akonáhle zistil, odkiaľ prilietam a kde idem pracovať, začal vulgárne nadávať v angličtine. Ako som tak ne neho pozerala, nadobudla som pocit, že zrejme to niekto, niekde pokazil... .
Na to mi oznámil, že v Nottinghame, kde som mala ísť pracovať a kde som v prvom rade aj chcela byť, už nie je teraz vlastne žiadna práca a kontrakt medzi “Boots” skladom a agentúrou skončil. Dôvod? Odpoveď znela: ”Neviem, niečo sa stalo, kontrakt bol prerušený a údajne nepotrebujú žiadnych ľudí”. Potom mi oznámili, že sa ide niekde asi 80 míľ ďalej od Nottinghamu na miesto, o ktorom som v živote predtým nepočula a bude sa robiť v rovnakom veľkosklade.
Nastúpili sme do Ford minibusu,kde som zaspala a zobudila som sa pri vystupovaní v neznámom mestečku o 2 hodine ráno. Ako vyzeral dom a moja izba (ktorú som mimochodom musela hneď po príchode upratať, keďže bola v neobývateľnom stave), to by sa dalo prirovnať k typu ubytovania pre starého grófa Drakulu na štýl Adams Family a nikdy nevieš kto ťa príde navštíviť zo záhrobia starej povaly. Okenice na oknách naozaj vyhrávali, lebo také niečo som fakt v živote nevidela. Hádam by to mohlo byť aj zaradené do kultúrno-historickej pamiatky Unesco. Až tak by som to nerozoberala, keby to bolo zadarmo, ale požadovali vyššiu zálohu a vôbec v takej cene sa dali prenajať ozaj luxusné paláce na okolí. Nakoniec ale predsa vyhoveli a presťahovala som sa, takže som sa viac nemusela zaoberať obdivovaním unikátnych architektonických non-sensov.
Potom na druhý deň ráno, po prežití prekrásnej noci som sa zvítala s jednou zo spolubývajúcich domu, ktorá ma “povzbudila” s ďalšou úchvatnou správou, že v sklade, kde mám ísť pracovať, ona práve robí a nie je tam takmer žiadna robota, lebo nie sú objednávky a ona s manželom práve odtiaľ odchádza, lebo si našli niečo iné. Tu som neváhala s odchodom z daného zapadákova s možnosťou využiť staré kontakty známych a priateľov, ktorými som pred tým opovrhla a uprednostnila túto lákavú ponuku, spoľahlivej slovenskej agentúry. Keďže sa to rýchlym spôsobom dozvedel už spomenutý manažér, dal si námahu a prišiel hneď na ďalší deň ma prosiť a uisťovať, že všetko bude v poriadku, práca pre mňa je a budú ma potrebovať na 100%, lebo ovládam jazyk. Tak ma prehovoril nech nikam nejdem. Tiež sľúbil sťahovanie do nového domu a uisťoval ma o spoľahlivosti agentúry a o mieste, tak som si povedala, že im dám ešte šancu.
Pokračovanie nabudúce....
23. 12. 2009 08:32