Žiť na Manhattane, pracovať vo finančnom sektore či nosiť nohavice väčšina žien nepovažuje za extrémne rebelantstvo. Pre ortodoxných Židov z londýnskeho Hendonu je to však najväčší prejav neposlušnosti a zrady všetkých tradícií. Ak sa k tomu pridá vzťah so ženatým mužom a sedenia u psychiatra namiesto štúdia Tóry a prípravy piatkových večerí podľa presne stanovených pravidiel, opovrhnutie a prerušenie kontaktov s rodinou je ešte tá najmenšia forma trestu.

Román Naomi Alderman s príznačným názvom Neposlušnosť (Disobedience) rozpráva príbeh Ronit Krushky, ktorá sa z New Yorku aspoň načas musí do Hendonu vrátiť, keďže jej otec – miestny rabín, umrel. Vracia sa k svojim dvom priateľom z detstva Esti a Dovidovi, ktorí sa medzičasom zobrali a žijú v bizarnom, pravidlami komunity riadenom vzťahu.

Esti je zamilovaná do Ronit a jej dočasný návrat chápe ako šancu na vzkriesenie starých citov. Jej život po odchode Ronit z Londýna je len dlhým čakaním, zbieraním odvahy na odchod alebo aspoň na prejavenie vlastnej osobnosti vo svete, ktorý ženám veľa priestoru, okrem toho v kuchyni, neposkytuje.

Všetko je však inak. Krátky výlet do minulosti, priznanie chýb a rozhovory s dávno zabudnutými priateľmi aj nepriateľmi fungujú asi lepšie ako hodiny u psychiatra. Neposlušnosť je oslobodzujúca a ani uzavretá komunita nemá večnú pamäť, najmä keď je toľko iných vecí, o ktorých treba klebetiť.

Každá kapitola románu začína biblickým príbehom, ktorého vysvetlenie istým spôsobom súvisí s dejom a s postavami. Problémom je, že tieto postavy nie sú veľmi jasne vykreslené a miestami sú takmer nerozoznateľné. Rovnako je to aj s dejom, ktorý viazne na zdĺhavých opisoch židovských tradícií, množstve nepreložených slov z jidiš a napätí, ktoré v konečnom dôsledku nikam nesmeruje.

V každom prípade je to zaujímavé čítanie. Jednotlivé kapitoly predstavujú pohľad na celú komunitu a jednotlivé udalosti, pričom tieto pasáže striedajú monológy Ronit v prvej osobe, v ktorých sa vracia k spomienkam na detstvo a ku všetkému, čo ju viedlo k tomu, aby Hendon opustila.

V modernom svete je veľmi ťažké dodržiavať pravidlá, ktoré stanovuje tisícky rokov staré náboženstvo. Tieto pravidlá však v niektorých chvíľach paradoxne život uľahčujú, pretože naň ponúkajú recept. Neposlušnosť je o náboženstve, smútku, nepochopení a nerozhodnosti. Všetko spolu súvisí, pretože len ľudia sú neposlušnosti schopní, a to určite nie bezdôvodne.

-------------
Naomi Alderman: Disobedience, 2007, 287 strán